Landsat

Landsat je najdlhšie fungujúcím družicovým programom - prvá družica (Landsat 1) bola vypustená už v roku 1972 a odvtedy bolo úspešne umiestnených na obežnú dráhu ďalších 5 družíc. Družice Landsat 1 až 4 už ukončili svoju činnosť a družica Landsat 6 sa pri štarte stratila. V súčasnosti sú funkčné družice Landsat 5 a Landsat 7.

Družice Landsat prvej generácie (Landsat 1-3) boli vybavené snímačmi RBV (Return Beam Vidicon) a MSS (Multispectral Scanner). Druhá generácia družíc (počnúc družicou Landsat 4 v roku 1982) už mala na palube okrem snímača MSS aj pokročilejší snímač TM (Thematic Mapper), ktorý poskytoval údaje v 6 spektrálnych pásmach s rozlíšením 30 m a v 1 tepelnom infračervenom pásme s rozlíšením 120 m. Zdokonalený snímač Enhanced Thematic Mapper (ETM+), umiestnený na palube družice Landsat 7, sníma v tepelnom IČ pásme s rozlíšením 60 m a okrem multispektrálnych údajov v 7 pásmach zberá aj panchromatické údaje s rozlíšením 15 m. Ich zložením (tzv. pan-sharpening) vznikne "zaostrená" multispektrálna scéna, ktorá spája vysoké spektrálne a priestorové rozlíšenie.

31. mája 2003 došlo na palube Landsat 7 k poruche zariadenia SLC (Scan Line Corrector), ktoré kompenzuje chyby zapríčinené pohybom družice. Porucha sa prejavuje chýbajúcimi pásmi, čo predstavuje približne 25% údajov. Spoločnosť Eurimage distribuuje tento produkt len na úrovni spracovania 1G.

Výhodou družicových scén Landsat je relatívne nízka cena, veľká pokryvnosť územia (šírka jednej scény je 183 km) a bohatý snímkový archív (kontinuálne snímanie od roku 1972). Družicové snímky Landsat majú širokú oblasť využitia od poľnohospodárstva, botaniky a lesníctva cez kartografiu, územné plánovanie a výstavbu až po geológiu, geofyziku, monitorovanie životného prostredia, oceánografiu a ďalšie aplikácie.

Svojím rozlíšením sú družicové údaje Landsat vhodné najmä na mapovanie zemského povrchu v stredných mierkach. Spektrálne pásma umožňujú tvorbu farebných syntéz (kombinácií), ktoré zvýrazňujú rôzne vlastnosti zemského povrchu. Na snímkach v rôznych častiach spektra môžeme napríklad rozlíšiť druhy vegetácie, odlíšiť zdravú a poškodenú vegetáciu, mapovať hranice vodných plôch, zistiť vlhkosť vegetácie alebo pôdy, odlíšiť oblaky od snehu, mapovať krajinnú pokrývku alebo zistiť teplotu pôdy, vody alebo vegetácie.